Klamstvo, ktoré tento svet ešte nezažil

Príde niečo, čo svet ešte nezažil, a ani nezažije nikdy potom, pretože my potrebujeme očistu. Panna Mária prichádza a zjavuje sa a dáva ti posolstvá, ale teba to nezaujíma. A potom príde a plače. Plače krv, ale teba sa to netýka. Čo myslíš, čo iné ťa preberie? Všetko to, čo príde, Boh dopustí iba z lásky, pretože ty nie si schopný sa obrátiť vtedy, keď ťa Boh o to prosí…! A očistenie znamená, že nebudú existovať vlažní. Buď som pre Boha, alebo proti Bohu. Neexistuje nič medzi tým. Buď – alebo. To je očistenie. A v tomto období zomrú mnohí zlí a mnohí dobrí. A nehovorím to preto, aby si sa bál! Ale preto, aby si, keď ten čas príde, zachoval pokoj. A Ona to hovorí len preto, lebo vidí, čo prichádza. Viem, že klamstvo, ktoré príde na tento svet, bude také veľké, že otrasie najsilnejšími. Najsilnejšími! Bude to klamstvo, ktoré tento svet ešte nezažil. Pretože Cirkev sa potrebuje očistiť. Rozumieš? Ale keď ostaneš pri svojej Mame, vtedy ťa to klamstvo nemôže strhnúť. Budú mnohí tí, ktorí toto klamstvo budú nasledovať.“ (Ivetka k pútnikom, Litmanová 4. 11. 1995)

„My nemusíme toho veľa počuť o budúcnosti. Ale vieme, že tie časy budú až také ťažké, že tí, ktorí sa nemodlili, nebudú už mať síl sa modliť. A keď sa nemodlím, tak nemám nádej. A keď som bez nádeje, tak som zúfalý človek.“ (príhovor Ivetky k pútnikom 6. 1. 1996 v Litmanovej) „Panna Mária nám hovorí: ‚Doba, v ktorej žijete, je veľmi vážna.‘ A myslím, že to každý z nás viac či menej môže vo svojom vnútri cítiť. Môže cítiť taký vnútorný boj, a je možné v tých najmenších situáciách povedať áno, alebo nie. Pôsobenie zla je naozaj silné! Ale Boh na druhej strane nám, prirodzene, chce dať mnoho milostí. A tým, že sa to tak veľmi stupňuje, my naozaj žijeme na nejakom prelome a v čase, ktorý je veľmi rozhodujúci.“ (Ivetka v Litmanovej 7. júna 1997) „A prosím, modlite sa za to, aby sme sa tu mohli počuť na budúci mesiac, a tiež v ťažkých časoch. Ďakujem vám!“ (Ivetka, Litmanová 6. 1. 1995)

„My ľudia máme strach pred tým, čo príde… A predsa, človek aj cíti, že niečo také musí prísť… Táto doba je veľmi vážna. Naozaj vážna. Nepotrebujem hovoriť viac, aby vás to obrátilo. Keď ľudí kedysi neobrátilo to, že vstávali z mŕtvych, že videli rozmnoženie chleba, uzdravenie malomocných, tak vám nepomôžem k obráteniu, keď začnem hovoriť o tom, čo všetko má prísť. Pretože obrátenie zo strachu trvá vždy krátko. Človek sa skutočne obráti, keď sa obráti na lásku.“ (Ivetka pre M ROSU, 11/97) „Vnútorný pokoj… To, čo nám berie náš pokoj – je vždy hriech… že sme dovolili, aby láska bola zranená… nič na svete nie je hodné toho, aby ti zobralo pokoj… prvý plod pravej modlitby je vždy pokoj… Každý akt našej pokory Boh odmení svojím pokojom. Ja aspoň vždy potom, keď som padla, alebo keď sa stalo niečo, čo som nechcela, aby sa stalo, keď som znovu pozrela na Boha, tak som musela vstať a ísť ďalej. Potom som vždy cítila veľmi hlboký pokoj… Pokoj je príliš vzácna vec na to, aby sme ho napájali na niečo vonkajšie. Pokoj nie je závislý od ničoho. Ten sa týka mojej najhlbšej túžby… pokiaľ mám túžbu po Bohu… potom Boh bude viesť moje vonkajšie kroky. Je to dôvernosť medzi mnou a Ním.

Vidíme, že je veľa zla vo svete. Ale cítime, že ešte predsa niečo musí prísť. Príde čas, keď sa bude musieť každý rozhodnúť, či pôjdem s Bohom, alebo proti Nemu… A k tomuto bodu musí prísť v celom ľudstve. Keď k niečomu takému príde, bude to aj preto, že človek bude nútený sa rozhodnúť. Ale bude to len z čistého milosrdenstva. Vtedy vybuchne všetko to, čo možno doteraz skrývame. Nechcem povedať, že to bude horšie. Bude to také, že si to neviem predstaviť. Nebude to ľahké, ale každý, kto sa bude modliť, kto začne teraz, kto sa ako dieťa skryje u Márie, ten prežije. Tých, ktorí budú veľmi blízko Márie, to len znovu očistí. Viac a viac. Preto tá doba bude mať svätých, akí ešte nikdy neboli.“ (Ivetka, Litmanová 6. decembra 1997